Nezabudnuteľná stužková

Stužková je veľká slávnosť s ešte väčšími prípravami. Pokiaľ ste ešte nemali stužkovú, tak asi ani neuveríte, ako dlho sa celá tá „šou“ pripravuje... To všetko iba kvôli pár hodinám. Ale stojí to za to. Nebojte sa, každého to raz čaká...

Stresy, nespavosť, dlhé vysedávanie pri počítači či pretelefonovaný kredit. Neskutočné hádky, keď sa zdá, že i ten najlepší kolektív sa nevie dohodnúť na nejakej maličkosti. Áno i to sú príznaky blížiacej sa stužkovej. Na niektorých sa prejavia viac, na niektorých menej, či vôbec.

Týždeň pred stužkovou sa niesol v znamení intenzívnych príprav a nácviku. Vo štvrtok sme v Čachticiach mali generálku a prípravu sály. Pripravovali sme stoly, docvičovali program, dokončovali kulisy, spisovali zasadací poriadok a doťahovali posledné veci tak, aby v piatok frčalo všetko tak, ako sa patrí.

V piatok nebolo príjemné počasie. Pršalo. Nepotešila ma ani hodinová kolóna, v ktorej som uviazol na ceste do Čachtíc. Nervozita sa stupňovala a osemnásta hodina sa závratnou rýchlosťou blížila....

Po príchode do sály ma prekvapili nové tváre, ktoré ma zdravili. Zistil som, že sú to spolužiačky, len majú na sebe trošku viac toho mejkapu. Postupne sme všetci prichádzali. Posledný krát sme si vyskúšali nástup a oficiálnu časť na javisku. Vysvetlili sme kameramanovi, dížejovi a fotografovi scénar. Všetko vyzerá, že je už pripravené.

Zoraďujeme sa do nástupu. Začína hrať hudba. „IDEME !“ – zakričala triedna. V mysli sa mi objavili spomienky z nácviku: „Buďte tam ticho! Nekecajte!“ A tak sme v tichosti kráčali stredom sály smerom k javisku. Hľadelo na nás 100 očí. Blesk fotografa na nás usilovne blýskal. Oficiálnu časť sme otvorili študentskou hymnou Gaudeamus. Spievali sme bez akéhokoľvek hudobného doprovodu. Boli sme pochválení za to, ako dobre sme ju odspievali. Väčšina tried ide totiž na playback.

Nasledovali príhovory p. zástupkyne a triednej profesorky. Príhovory boli dojímavé a niektoré oči nenechali suché. Až vtedy si študent uvedomí, že jeho najkrajšie študentské roky sa končia. Program pokračoval šerpovaním a najočakávanejším stužkovaním, keď nám triedna pripla na hruď zelené stužky ako symbol mladosti a blížiacej sa maturity.

Aby ani rodičia neodišli nasucho, pokúsili sme sa ich rozplakať našimi príhovormi - pre mamu a otca. Poďakovali sme im a pripomenuli, že sa stávame dospelými a otvárame si bránu do sveta dospelých.

Tance sme otvorili mazurkou. Nasledoval valčík s rodičmi a s profesormi. Po tancoch náš program. Žiadne trapasy sa nestali a všetko išlo ako po masle. Vo voľnej zábave sa dalo dobre vyblázniť. I profesori strúhali riadne tanečné kreácie, čo svedčalo o tom, že sa aj oni dobre bavia. Tombola pripomenula blížiacu sa polnoc a krájanie torty. My sme dostali tortové srdiečka, každý z nás na nich mal napísané meno. Každému pri odovzdávaní srdiečka bola prečítaná krátka rýmovačka, ktorá ho čo najlepšie vystihovala. Nasledovali ešte posledné spoločne odspievané pesničky a spoločné fotografie.

Šou sa skončila. Rodičia začali odchádzať domov, niektorí i so svojimi deťmi - dospelákmi. Tí, čo neodišli sa zostali baviť do rána. Na pamiatku na stužkovú máme mnoho fotografií. Tie najkrajšie spomienky si však každý uchováme v sebe. Tieto okamihy v nás zostanú vryté nadlho.

Matho